Často sa nás pacienti pýtajú či môžu byť implantáty umiestnené protichodne, tak, že sa pri zhryze vzájomne dotýkajú. Odpoveď je áno.

Často máme prípady, keď sa nahradia všetky zuby pomocou zubných implantátov na sánke a aj na hornej čeľusti. Implantátové korunky nám slúžia rovnako ako aj naše vlastné zuby. Niektorí ľudia majú problém so škrípaním zubov počas spánku. Vtedy je možné použiť tzv. Night guard – dlaha, ktorá sa vkladá do úst na noc, aby sa zabránilo poškodeniu zubných koruniek.

Ako sa implantátové zubné náhrady líšia od našich prirodzených zubov?

Prirodzené zuby a zubné implantáty môžu vyzerať rovnako a dokonca aj fungujú podobným spôsobom, ale sú od seba veľmi odlišné. Najdôležitejšie rozdiely sú v spôsobe, akým sú pripojené k okolitej kosti, ich reakcie na zubné ochorenia, starostlivosť o ne a oprava.

Zuby sú pripojené k okolitej kosti pomocou periodontínu (cementu) ktorý sa skladá z kolagénových vlákien, tie spájajú zub z okolitou kosťou. V zube máme nervové zakončenia pomocou ktorých cítime bolesť, alebo reagujeme na teploty. Zubné implantáty sú v tomto odlišné. Nemajú nervové zakončenia, takže nebudú nás bolieť a nebudú reagovať na teploty. Taktiež na nich nebudeme mať zubné kazy ako na našich prirodzených zuboch.

Prirodzené zuby môžu mať parodontitídu pričom zubné implantáty periimplantitídu. Podobne ako parodontitída toto ochorenie je zapríčinené zápalom spôsobeným nahromadenými baktériami v okolí implantátu. Periimplantitída môže mať za následok rozpad kosti v okolí implantátu. Toto vedie k vylúčeniu zubného implantátu.

Aký typ starostlivosti vyžadujú zubné implantáty ?

Implantová korunka a iné protetické zubné náhrady sú nenahraditeľné po strate zuba. Po opotrebovaní, alebo po poškodení sa môžu jednoducho vymeniť bez toho, aby sa ovplyvnil samotný implantát. Túto údržbu môže však vykonať len váš zubný lekár. Aj zubné implantáty vyžadujú precíznu a správnu hygienu. Okrem pravidelného čistenia so zubnou kefkou je nutné použiť aj medzizubné kefky a špeciálne zubné nite určené na implantáty. Pravidelné návštevy u zubného lekára a hygieničky musia byť dodržiavané. Prehliadky u lekára slúžia aj na to, aby sa kontrolovala stabilita implantátov.

Čo je osseointegrácia? Termínom “osseointegrácia” označujeme priame spojenie medzi kosťou a povrchom implantátu. To znamená, že medzi povrchom implantátu a kosťou nie je prítomné žiadne mäkké tkanivo, čo zabezpečuje jeho výbornú stabilitu. Tento proces je veľmi dôležitý pre bezpečnú fixáciu implantátu v kosti.

Ako prvý zaviedol tento pojem  švédsky profesor Per-Ingvar Branemark, ktorý bol považovaný za “otca modernej dentálnej implantológie”. Zaoberal sa najmä fyziológiou hojenia rán, pričom jeho objav procesu osseointegrácie bol čisto náhodný vrámci štúdia biológie kostného tkaniva. Pokusným materiálom pre jeho štúdie boli zajace, ktorým zaviedol do kosti tenké kovové rúrky, do ktorých mohol zaviesť mikroskop, a tak pozorovať kostné tkanivo. Tieto rúrky boli vyrobené z titánu, pevného, nekorodujúceho kovu. Po niekoľkých mesiacoch, keď sa Branemark snažil tieto rúrky vybrať, zistil, že to nie je možné. Medzi titánom a kosťou sa totiž vytvorilo pevné spojenie. Po niekoľkých ďalších pokusoch zistil, že titán zavedený do kosti nespôsobuje zápalovú reakciu okolitého mäkkého tkaniva a nie je organizmom ani po dlhom čase vylúčený.

Procesy, ktoré vedú k osseointegrácii, začínajú ihneď po zavedení implantátu. V prvých minútach po implantácii sa medzi kosťou a implantátom sformuje krvná zrazenina. Následne dochádza vplyvom chirurgickej traumy k odumretiu povrchových kostných buniek a k rozvoju zápalovej reakcie, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou hojenia implantátov. Na povrchu implantátu dochádza k priľnutiu tzv. fibrózneho pletiva. Behom nasledujúcich týždňov začnú kostné bunky vrastať do fibrózneho pletiva smerom k povrchu implantátu. Po tom, ako kostné bunky osídlia mikro-štrbinu medzi kosťou a povrchom implantátu, začnú produkovať extracelulárne ( mimobunkové ) komponenty, ktoré sú dôležité pre mineralizáciu kosti.

Čas, ktorý je potrebný pre vytvorenie dostatočnej stability implantátu v kosti predstavuje 4-6 mesiacov.  Následne je možné na takýto implantát nasadiť vhodnú zubnú náhradu a zaťažiť ho ako zub vlastný. Existuje viacero faktorov, ktoré proces osseintegrácie ovplyvňujú, či už pozitívnym, alebo negatívnym smerom. Sú to jednak vlastnosti samotného implantátu, ako je tvar, materiál z ktorého je vyrobený, štruktúra jeho povrchu ako aj kvalita kosti a zdravotný stav pacienta. Proces osseointegrácie môže zlyhať pri nedostatočnej primárnej stabilite implantátu, to znamená mechanickej stabilite implantátu ihneď po jeho zavedení, ako aj pri vzniku infekcie v jeho okolí.

Pokiaľ nepríde k osseointegrácii implantátu, kosť sa často krát zhojí bez akýchkoľvek klinických príznakov, či odlúčenia implantátu. Napriek tomu pozorujeme pri takomto implantáte jeho miernu pohyblivosť. V takýchto prípadoch je povrch kosti oddelený od povrchu implantátu tenkou fibróznou membránou, ktorú je možno pri veľmi dôkladnej analýze pozorovať na RTG snímku.

Existuje viacero možností náhrady chýbajúcich zubov, ktoré sa odlišujú z funkčného, estetického, ako aj cenového hľadiska.

Zlatým štandardom pri náhrade dvoch, alebo viacerých chýbajúcich zubov sú v súčasnosti zubné implantáty, pretože akonáhle je implantácia úspešná, môžeme počítať s ich veľmi dlhou životnosťou. Pri náhrade dvoch chýbajúcich zubov sa do tejto oblasti zavádzajú dva implantáty. Pri rozsiahlejších bezzubých úsekoch čeľuste nie je potrebné nahrádzať každý chýbajúci zub samostatným implantátom. Počet implantátov závisí od rozsahu zubnej náhrady, ktorá bude na nich ukotvená a od kvality kosti, do ktorej sú implantáty zavádzané. Na zubných implantátoch možno ukotviť aj celý zubný oblúk.

Ďaľšou, veľmi rozšírenou možnosťou náhrady chýbajúcich zubov je fixný mostík, ktorý však môžeme indikovať len v prípade, že je v tejto oblasti adekvátny počet dostatočne zdravých a silných zubov, ktoré slúžia ako nosné piliere pre umelé zuby. Na to, aby sme mohli takýto mostík vyrobiť, je potrebné dané piliere upraviť zbrúsením ich povrchu, čím vytvoríme priestor pre budúce korunky. Medzi týmito korunkami sú zavesené umelé zuby, tzv. medzičleny, upravené tak, aby spĺňali funkčné, ako aj estetické vlastnosti nahrádzaných zubov. Nevýhodou tohoto typu náhrady je ireverzibilná preparácia pilierových zubov, ktorá môže viesť k traumatickému otvoreniu zubnej drene a k následej potrebe endodontického ošetrenia. Priemerná životnosť fixných mostíkov sa pohybuje medzi 10-12 rokmi. Výroba nového mostíka je potom spojená s úpravami na pilierových zuboch, ktoré sú častokrát postihnuté zubným kazom, alebo periodontálnym ochorením

Poslednou, nie veľmi preferovanou možnosťou náhrady chýbajúcich zubov je čiastočne snímateľná zubná náhrada. Na zvyšných zuboch je ukotvená pomocou spôn, vyrobených z odolnej zliatiny kovov, alebo z plastu. Spony sú situované tak, aby nepôsobili esteticky rušivo a aby bolo pacientovi umožnené jednoduché vyberanie a nasádzanie protézy, dôležité pre jej čistenie, ako aj pre dôkladnú hygienu sponových zubov. Čiastočne snímateľná náhrada je totiž náchylnejšia na kumuláciu bakteriálneho povlaku. Ďalšou nevýhodou je nižší komfort v porovnaní s fixnými mostíkmi, alebo implantátmi, postupná resorbcia kosti, na ktorej leží telo náhrady a pri nesprávne navrhnutej konštrukcii aj abrázia až rozkývanie zubov, na ktorých je náhrada ukotvená.

Zubné implantáty slúžia ako zubné korene, ktoré sú vložené priamo do čeľustnej kosti. Korunka je potom pripevnená na nadstavbu zubného implantátu. Okolité tkanivo musí prijať zubný implantát. Preto musíme byť opatrný vo výbere materiálov. Aké materiály sa používajú pri náhrade zubov pomocou implantátov?

Moderná implantológia a dentálna technológia využívajú vysoko kompatibilné materiály, ktoré sa zrastú v telesných tkanivách bez akýchkoľvek komplikácií. To sa označuje v odbornom žargóne ako “biologická kompatibilita”. Materiály, ktoré sú najčastejšie použité na implantáciu je titán a keramika. Tieto materiály majú špeciálnu biologickú kompatibilitu.

Najčastejšie používané sú titanové implantáty. Implantáty z keramických materiálov boli taktiež zavedené v posledných rokoch implantológie, ale dlhodobé štúdie preukázali, že ich dlhodobá trvácnosť nieje zaručená.

Titánové zubné implantáty sú veľmi trvácne. Majú podobné vlastnosti ako prirodzené zuby. Sú vyrobené tak, aby vytvorili pevný skus a atraktívny úsmev. Titán sa na zubné implantáty používa hlavne preto, že je veľmi ľahký a pevný. Vzhľadom k veľkému počtu kladných vlastností, je tento materiál používaný aj v rôznych iných oblastiach medicíny pre endostálne implantáty, tj. vloženie do kostí (napr.bedrový a kolenný kĺb).

Titán je zvyčajne prijatý bez problémov v organickom tkanive a hojí sa veľmi dobre v čeľustnej kosti. Vlastnosti materiálu a povrchu titanoveho implantátu napomáhajú k lepšiemu hojeniu pretože je pokrytý biopovlakom. Titan nemá prakticky žiadny alergénny potenciál. To znamená, že je najvhodnejším materiálom na zubný implantát najmä u pacientov, ktorý majú alergiu na iné kovy. Titan má veľmi nízku tepelnú vodivosť, čo znižuje bolesť pri konzumácii horúcich alebo studených nápojov alebo potravín, taktiež neprekáža pri vyhotovení snímkov.

Po zhojení implantátu sa nasadí korunka, mostík alebo odnímateľná protéza. Odnímateľné protézy sú zvyčajne vyrobené z akrylového materiálu. Zubné korunky sú vyrobené zo zirkónu alebo z kovokeramiky. Vnútorné jadro kovokeramickej korunky môže byť vyrobené z rôznych zliatin.

Ide o zliatinu titánu, povrchovo upravenú leptaním alebo pieskovaním. Zloženie je výsledkom dlhoročných výskumov a výrobcovia si ho dobre strážia. Kovový koreň môže byť pokrytý rôznym biopovlakom, ktorý má zrýchliť bezproblémové vrastenie do kosti. Novinkou sú zirkónové implantáty, ktoré sú kombináciou titánu so zirkóniom. Sú pevné a odolné proti tlaku,  môžu byť aj rozmerovo menšie a znesú rovnakú záťaž ako titánové implantáty. Sú vysoko estetické a je možné vpraviť ich aj na miesto chýbajúcich predných zubov.

Možno uvažujete o zubných implantátoch a kladiete si otázky, “čo ak som alergický na titán?” “sú zubné implantáty bezpečné?” Aj keď výskum ukázal, že úspešnosť implantácie je vysoká (95%) otázky “či sú zubné implantáty bezpečné?” a “čo ak som alergický na titán?” sú na mieste. Môžeme si nájsť na tieto otázky odpovede. Z akého materiálu sú vyrobené, a ako sa správajú v našich ústach po implantácii do čeľustnej kosti.

Prečo som alergický na titán?

Najpravdepodobnejším dôvodom reakcie na titán je korózia, a k tomu by malo dôjsť len vtedy, ak sa používajú nekvalitné materiály, ktoré zvyšujú šancu, že častice titánu sú uvoľňované do tela, kde sa môžu viazať na proteíny.

Ďalšou možnosťou je, že pacienti môžu byť alergickí na nejaké iné kovy, ktoré sa používajú pri implantácii a to môže dokonca zahŕňať vŕtačky a nástroje používané pri chirurgickom umiestnení implantátu.

Štúdie preukázali, že pacienti môžu byť alergickí na chróm, kobalt, molybdén, nikel a vanád, ktoré sú súčasťou implantátov. Avšak je dôležité si uvedomiť, že pravdepodobnosť, že majú alergickú reakciu na implantát je veľmi vzácny, a v skutočnosti je oveľa väčšia šanca, že k zlyhaniu dochádza z iných dôvodov.

Zubné implantáty sa používajú pri náhrade chýbajúceho, alebo poškodeného zubu. Implantát nahrádza prirodzený koreň zuba a slúži ako podpora na  korunky, mostíky alebo na snímateľné zubné náhrady. Prínosom zubných implantátov je, že po nasadení zubných náhrad na implantáty vyzerajú rovnako ako prirodzené zuby. Zákrok sa vykonáva v lokálnej, alebo celkovej anestéze. Implantát sa potom zrastá a hojí v čeľusti asi 4 až 6 mesiacov. Toto spojenie medzi kostným tkanivom a implantátom sa volá osseointegrácia.

Na rozdiel od mostíkov, pri zavádzaní zubných implantátov sa nepoškodzujú susedné zuby. Zubné implantáty tiež zabraňujú ďalšiemu úbytku kostnej hmoty, ktorá nastáva po strate prirodzených zubov. Ak sa správne staráme o implantáty  môžu nám vydržať až 15-20 rokov. V niektorých prípadoch aj doživotne.

Titanium je najčastejšie používaným materiálom. Ostatné kovy majú potenciál ku korózii a uvoľňujú nebezpečné ióny, ktoré by mohli vyvolať alergické reakcie. Titán je známy aj pre svoju výnimočnú odolnosť proti korózii a vysokú bio-kompatibilitu. Štúdie ukázali, že alergia na titán sa prejavuje kožnou vyrážkou, precitlivenosťou a nakoniec k zlyhaniu implantátu. Výskyt alergických reakcií na titán je veľmi zriedkavý. Výskum ukázal, že len 4% zo všetkých testovaných pacientov prejavilo alergiu.

Je veľmi pravdepodobné, že zirkón bude viac populárnejšou voľbou materiálu v implantácii v budúcnosti. Tento materiál bol použitý v iných oblastiach medicíny s dobrými výsledkami, ale jeho použitie je stále obmedzené. Stále prebiehajú výskumy a štúdie.

Faktom je, že neexistujú žiadne zákroky vykonávané na klinike alebo v nemocnici, ktoré sú úplne bez rizika. Avšak zubné implantáty sú považované za jeden z najviac predvídateľných ošetrení v stomatológii. Záujemcovia o implantáty by sa mali obrátiť na skúsených chirurgov v oblasti dentálnej implantológie.

Zubný Implantát bez kovu je vyrobený zo zirkónu alebo keramiky. Takéto implantáty slúžia ako náhrada titánových implantátov. Spĺňajú všetky funkčné a estetické atribúty. Tak ako titánový zubný implantát aj implantát bez obsahu kovu je biokompatibilný. Avšak ich použitie je oveľa zriedkavejšie ako titánové zubné implantáty, ktoré sú používané v praxi omnoho dlhšie.

Zubné implantáty majú jedinečnú funkciu. Nahrádzajú naše vlastné zuby. Eliminujú úbytok kosti, poškodenie mäkkých tkanív (ďasien) pomáhajú zlepšiť pacientovu schopnosť žuť potravu normálne, zlepšujú našu sebadôveru a mnohé iné pozitíva. .

Je na každom pacientovi aby sa rozhodol či dá prednosť zubným implantátom vyrobených z titánu alebo zubným implantátom vyrobeným bez kovu.

MUDr. Marek Salka odporúča titánové zubné implantáty ktoré úspešne implantuje stovkám pacientov ročne.

Implantáty môže byť umiestnené do hornej čeľusti ako aj do sánky. Taktiež môžu byť umiestnené aj protiľahlo tak že pri záhryze vzájomne dotýkajú. Opotrebenie koruniek je zvyčajne rozličné od opotrebenia zdravých zubov, v závislosti od správnej zubnej starostlivosti, takže aj napriek použitiu zubných koruniek odporúčame pravidelné kontroly u zubného lekára. Náhrada zubov pomocou zubných implantátov je voľbou číslo jedna v súčasnosti.

Okrem estetického hľadiska je to aj funkčné riešenie. Zubný implantát nám okrem korunky nahrádza aj koreň zubu a tým predchádzame úbytku kosti po strate zuba. Pri náhrade jedného zubu pomocou implantátu sa farba korunky vyberá tak aby ladila s ostatnými zubami. Implantová korunka po nasadení je na nerozoznanie od Vašich prirodzených zubov. Ak sa nahrádzajú všetky zuby pomocou zubných implantátov vtedy si pacient môže vybrať odtieň korunky aký chce.

Korunky a zubné implantáty si vyžadujú precíznu hygienu. V okolí implantátov a koruniek sa môže nahromadiť zubný povlak ktorý môže zapríčiniť periimplntitídu – zápal v okolí implantátov. Správna hygiena a starostlivosť nielenže predĺži životnosť implantátov a koruniek ale aj chráni naše orálne zdravie.  Príznaky spojené so zlou ústnou hygienou sa objavia spravidla rýchlo. Sprevádzajú ho začervenanie, bolestivosť, krvácanie, ktoré pacienti dlho ignorujú. Krvácanie a opuch spôsobuje neodstránený zubný povlak, ktorý obsahuje baktérie a dráždi ďasná a sliznicu. Naše zuby sú dôležité a mali by nám slúžiť po celý život, preto pristupujme k starostlivosti zodpovedne.

Pacienti, ktorým boli zavedené zubné implantáty, pociťujú určitý rozdiel medzi nimi a svojimi vlastnými zubami. Prirodzený zub je totiž niečo, čo vytvorila príroda. Štrbina medzi koreňom zuba a priľahlou kosťou je vyplnená väzivovým tkanivom, tzv. periodonciom, ktoré zabezpečuje ukotvenie zubov v kosti, ich výživu a inerváciu. Nervové tkanivá periodoncia potom reagujú na nadmerný tlak, pôsobiaci na zub, obmedzením svalovej činnosti, a tým predchádzajú možnému rozštiepeniu zuba.

Hlavným rozdielom medzi prirodzenými zubami a implantátmi je teda prítomnosť periodoncia, ktoré zaniká okamžite po extrakcii zuba. Periodoncium zabezpečuje taktiež prívod krvi do okolitého tkaniva a mikropohyby prirodzeného zuba pri jeho zaťažení. Tieto mikropohyby nie sú prítomné pri implantátoch, pretože jeho spojenie s okolitou kosťou je pevné, bez vmedzereného mäkkého tkaniva.

Rozdiel medzi skutočnými zubami a implantátmi takmer nepocítite.

Zubné implantáty sú pevne ukotvené v čeľusti pacienta pomocou procesu, nazývaného osseointegrácia. To znamená, že povrch implantátu vytvára priame spojenie s okolitou kosťou. Vzhľadom k tejto vysokej stabilite nemusíte mať obavy z toho, že sa Vám pri žuvaní, alebo pri hovorení uvoľnia, ako je to pri snímateľnýh zubných náhradách. Zubné implantáty splynú s vašimi prirodzenými zubami, pretože sú s nimi tvarovo aj farebne zladené a vyžarujú prirodzený lesk, takže sa nemusíte obávať toho, že by si ich Vaše okolie všimlo.

Zubné implantáty boli prvýkrát zavedené v roku 1965. Odvtedy sa technológie vylepšili a súčasné moderné implantáty sú ešte dostupnejšie a kvalitnejšie ako kedysi – vyzerajú prirodzene, jednoduchšie sa s nimi žuje, skoro ako s vlastnými zubami. Zubnými implantátmi môžeme nahradiť samostatný zub, viacero zubov, alebo celý zubný oblúk.

Starotlivosť o zubné implantáty, najmä hygiena, je veľmi dôležitá. Pretože rovnako ako pri zuboch vlastných, sa na povrchu a v okolí zubných implantátov vytvára zubný povlak, ktorý je potrebné každodenne odstraňovať. Zubný povlak je totiž zdrojom baktérií, ktoré môžu byť príčinou deštruktíneho zápalového procesu tkanív v okolí implantátov, tzv. periimplantitídy. Tento proces vedie následne k úbytku okolitej kosti, až uvoľneniu implantátu. Okrem každodennej domácej hygieny sú rovnako dôležité pravidelné prehliadky u Vašeho zubného lekára, minimálne dva krát ročne a návštevy u dentálneho hygienika, aby Vaše zuby, implantáty a ďasná zostali v skvelej kondícii a slúžili Vám čo najdlhšie.